Fun zóna

Kde bolo, tam bolo, tam niekde ďaleko na severe, v krajine, kde bola v roku 1943 založená jedna veľmi známa nábytkárska spoločnosť, mal jeden veľmi nadaný a fešný otec s podivným menom XC90 syna. Vkladal doň obrovské nádeje, snažil sa ho vychovať najlepšie, ako vedel, aby raz jedného pekného dňa vyrástlo z neho dobré auto. K tomuto ušľachtilému cieľu mu mala výrazne pomôcť ich vzájomná genetická podobnosť. Syn s podobne podivným menom XC60 síce nebol taký mohutný ako jeho tatko, ale na druhej strane bol o to pohyblivejší, pohotovejší a zmestil sa aj tam, kde ocko už mal problémy. A smejte sa koľko chcete, ale pre auto je dôležitým parametrom sa pomestiť. Preplnené mesto nedaruje svoje voľné plochy zadarmo.

A teraz trochu vážnejšie. Volvo XC60 nie je, ako možno prvý pohľad naznačuje, iba zmenšenou a zjednodušenou kópiou modelu XC90. Toto by bolo veľmi nepresné a povrchné zaškatuľkovanie. V prvom rade, nie je o nič technologicky jednoduchší ako jeho otec. Má úplne všetko, má jeho eleganciu, má jeho technológie, iba je príjemne menší (čo vôbec, ale vôbec neznamená, že je to malé auto, jeho dĺžka je 4 688 mm). Je to plnohodnotný Mjölnir (Thorovo kladivo) na prémiovú konkurenciu.

Dizajnéri exteriéru išli na istotu a potom zjavne spokojne na pivo. Keďže otecko je už nejaký ten čas na trhu, mali dokonale zmapovanú spätnú väzbu na jeho tvary. Takže im v podstate stačilo aplikovať príslušnú funkciu na zmenšovanie objektov v programe na 3D modelovanie. Uspokojivý výsledok sa dostavil instantne. Isteže, vyskytujú sa tu malé rozdiely v tvare svetlometov (stále s charakteristickým LED kladivom) a v tvare chladiacej mriežky. Pozorné oko puntičkára nájde toho viac, ale podobnosť oboch modelov je nepopierateľná. Laboratórny test DNA na určenie otcovstva v tomto prípade odpadá.

Testovaný model bol obohatený o 20-palcové disky (balík INSCRIPTION má štandardne 19-palcové), veruže mu to s nimi sluší. Ešte by som vyzdvihol, že môjmu personálnemu fetišu ohľadom okrasných koncoviek výfukov bolo zadosťučinené. Výfukové plyny z nich aj reálne vychádzajú. Osobne som si pričuchol, či to nie je len vodná para generovaná pre efekt. V dnešnom svete plnom silikónových klamstiev už treba ísť po pravde empiricky.

Krasotinku na kolesách dnes vie urobiť kdekto. Ale otvoríte dvere do kabíny nejakou rýchlosťou N a zavriete ju okamžite rýchlosťou N*2. V tomto prípade ju otvoríte a necháte pokochať sa aj okolitý svet dvojfarebným interiérom, ktorému dominuje krémovo biela (v katalógu ju volajú šalamúnsky “svetlá”). Vyskytuje sa všade okrem čierneho prevedenia hornej časti palubnej dosky. A ešte na jednom špecifickom mieste. Volant je rovnako kontrastne dvojfarebný a pôsobí príjemne nadradeným dojmom. Sústava sedačiek, nie nepodobná tej z XC90, je už čisto “svetlá” (pri tom výraze sa vždy jemne pousmejem). Predné perforované sedačky s ventiláciou majú jednu podstatnú úlohu. Musia presvedčiť zadok majiteľa, teda samotného majiteľa, že pre svoje pohodlie urobil maximum. Skrátim to, podarilo sa im to.

V novej generačnej vlne svojich modelov sa Volvo odhodlalo na jeden sociálny experiment. Takmer všetky ovládacie prvky sa snažilo sústrediť do rozhrania 9-palcového centrálneho infotainmentu Sensus (prosím nemýliť si názov s istou hroznou kapelou Senzus, ona sa píše trochu odlišne). Ten však, našťastie, hrozný nie je. Potrebujete síce istý tréning, aby ste sa v tej armáde možností trochu zorientovali, ale odmenou vám bude dizajnová čistota okolia, ktorá je odbremenená od väčšiny tlačidiel. Niekoľko ich tu síce ostalo, ale to sú len nutné skratky k často používaným funkčnostiam (napr. výhrev zadného okna, ovládanie hlasitosti). Aby som to uviedol na pravú mieru, osobne mám radšej tlačidlá, lebo nie je vždy bezpečné (počas vedenia motorového vozidla) hľadať príslušnú funkciu v spleti rôznych možností na obrazovke, ale v tejto aplikácií a pri tomto rozmere mi aktuálne riešenie dokonca imponuje.

Honda produkuje špičkové atmosférické motory. BMW vyrába autá výlučne so zadným náhonom. Niektoré mýty minulosti sa už dávno rozplynuli spolu s rannou hmlou. Jeden však ostal. Volvo robí najbezpečnejšie autá. Teraz by som vás mohol unudiť k smrti skratkami, ktorými sa Volvo stará o bezpečnosť svojich pasažierov (napr. LKA, DAC, RSI, CRC, RSC, SIPS, EBA, EBL), v podstate sú to však podporné mechanizmy bezpečnostného programu IntelliSafe.

Pre posádku vozidla je oveľa dôležitejšie vedomie, že všetky systémy fungujú aj v reálnom svete. Kolíziám rôznych druhov zabraňuje City Safety. Varuje, ale i aktívne zasahuje do riadenia, aby ste bezpečne prišli domov. Aj neznámi ľudia so svojimi vlastnými osudmi a problémami okolo vás. Podľa automobilky, napríklad ak sa takýto neznámy človek s vlastným problémom ocitne pred vaším vozidlom, tento systém je do rýchlosti 45 km/h schopný úplne zabrániť kolízií. Takže vzorový Jozef Mak sa iba rýchlo otrasie z jemne stresujúceho zážitku a ide ďalej, ako keby sa nič nestalo.

Aktivity automobiliek ohľadom rôznych foriem autonómneho riadenia áut sú odbornou i laickou verejnosťou ostro sledované. Na povrchu týchto diskusií často plávajú morálne otázky, čo všetko ešte môže robiť stroj namiesto človeka a za čo v prípade nehody nesie zodpovednosť jeho výrobca. Semi-autonómny systém Pilot Assist II aplikovaný v XC60 predstavuje za aktuálnych morálnych, technologických i právnych limitov zlatú strednú cestu. Koriguje akceleráciu, deceleráciu, riadenie, udržiava v pruhu, monitoruje prekážky a v obmedzenom rozsahu v podstate riadi vozidlo. Systém za vás preberá na seba niektoré nudné a uspávajúce činnosti v kolóne alebo pri jazde na diaľnici, ale to je tak všetko. Stále ste však pánom situácie, musíte ju aktívne sledovať a vyhodnocovať. Rozhodne si nemôžete počas jazdy nostalgicky začať natierať mastný chlieb a krájať cibuľu na palubnej doske.

Ako vidieť, automobilka Volvo berie bezpečnostnú oblasť vozidiel veľmi vážne a ich marketingové oddelenie obzvlášť. Vyhlásili do sveta, že do roku 2020 sa v novom vozidle Volvo nikto vážne nezraní ani nezahynie. Pripomína mi to trochu sľub Mikuláša Dzurindu z roku 1998 o dvojnásobných platoch do roku 2002, ale v tejto oblasti sa rád nechám milo prekvapiť. Veď ide o zdravie a život, tento cieľ je rozhodne veľmi ušľachtilý. Rok 2020 však môžeme ešte chvíľku nechať na pokoji, dôležitejšia je súčasnosť (blízka minulosť) a tá hovorí, že model XC60 spoločnosti Volvo Cars bol na prestížnom udeľovaní cien Euro NCAP 2017 za najvyššiu bezpečnosť v triede vyhlásený za najlepšie veľké off-road vozidlo a tiež za celkovo najlepšie vozidlo za rok 2017.

Určitou daňou za bezpečnosť a celkovú vybavenosť vozidla býva obvykle prevádzková hmotnosť, ktorá sa v tomto prípade blíži k dvom tonám. Vzhľadom na použitú motorizáciu D5 to však nepredstavuje vážnejší problém. Naftový dvojliter s maximálnym výkonom 235 koní (a slušnou porciou maximálneho krútiaceho momentu 480 Nm) zrealizuje zrýchlenie 0-100 za 7.2 sekundy, v praxi to znamená príjemnú pocitovú dynamiku. Osemstupňový automat si svoju prácu odvádza v štandardných medziach toho, čo sa od neho očakáva vo voze daného účelu.

V slušnej spoločnosti sa určité negatívnejšie javy, vyplývajúce z konštrukčných atribútov dvojice turbodízel-automat, obvykle taktne zamlčia. Je to preto, lebo je to už trápne stále vyťahovať, veď predsa každý vie, že určitá odozva na stlačenie plynového pedálu a následným skutočným pohybom tu je a jednoducho sme si na to zvykli. Volvo sa však aspoň čiastočne s týmto neduhom rozhodlo bojovať a to na strane motora. Testovaný exemplár je vybavený technológiou PowerPulse, čo je v skratke technológia na pomocné roztáčanie turbíny turbodúchadla pomocou stlačeného vzduchu z tlakovej nádoby. Do nej tlakuje vzduch elektrický kompresor. Zmyslom tejto podivnosti má byť roztočenie turbínky v momente nižších otáčok motora, teda v režime, keď sa výfukové plyny určené presne na túto úlohu trochu ulievajú.

Daná pomôcka, vzhľadom na malú veľkosť nádoby, však funguje iba v obmedzenom režime. Pomôže napríklad krátkodobo pri výjazde z križovatky, ale pri bežnej jazde si tradične pokecáte so starou známou – turbodierou. To mi pripomína môjho kamaráta, ktorý mi minule nalial na ochutnávku pohárik rumu Diplomatico Single Vintage 2002. Ale iba jeden. Ej, ja by som si dal veru aj viac…

Deväť z desiatich zubárov odporúča zubnú pastu Sensodyne. Deväť z desiatich majiteľov XC60 do terénu so svojím vozom nepôjde. Ale Volvo myslelo aj na toho jedného. Adaptívne vzduchové pruženie mení okrem svojej charakteristiky aj svetlú výšku vozidla v závislosti od zvoleného jazdného módu. Takže ten jeden majiteľ, možno je práve zubárom, má k dispozícií mód OFF ROAD, ktorý pripraví vozidlo na takýto výlet mimo asfaltu. Ale ani tých zostávajúcich deväť majiteľov sa sťažovať nebude, v COMFORT móde podvozok odfiltruje nástrahy slovenských asfaltových ciest na “školskú” výbornú.

Otec alebo syn? XC90 alebo XC60? Tentokrát to výnimočne nemusí byť o polohe, že nemáte na väčšie, tak siahnete po menšom, objektívne horšom modeli, na ktorom sa šetrilo. Na stole máte dve kvalitné autá a aj scenár, že záujemca, ktorý by aj mal financie na XC90, ale siahne radšej po jeho menšej kópií, je obchodne realistický. Pretože aj tá kópia je nesmierne vydarená, akurátne kompaktná a enormne bezpečná. A pre zaujímavosť, medzičasom sa objavila informácia, že nezbedný otec má aj jednu dcéru – XC40. Ale to je už iný príbeh…

ZDROJ: https://revrats.sk/volvo-xc60-d5-aky-otec-taky-syn/